Ako povedal môj priateľ Zoli, kvapka je len otázkou chvíle a času. Tak jest.
Zapršalo. Mojím cieľom bolo fotiť obyčajnú vodu.
Chcem ukázať, akou krásnou je aj tá najjednoduchšia kvapka, bez hľadania krásnych odrazov či vycipkaných kompozícií. Nech Vám prinesie toľko jednoduchej krásy a radosti, koľko radosti priniesla mne pri fotení. Vrátane neplánovaných spŕšok kvapiek, ktoré mi padali za golier, keď som neopatrne zavadila o konár 🙂
Tento záber a komentár k nemu na mojom Fotoblogu na facebooku ma inšpiroval k napísaniu básne:
Nastavíš dlaň
Kvapka
kvapká do dlane.
V dlani jazero
či prameň rieky.
Nakloníš ju
a máš toky.
Čiarou srdca tečie jeden,
čiarou hlavy druhý.
Krotko vtečú
do čiary osudu.
Čiaru života
riečne nezvedú.
Obídu ostrov lásky.
Jemne obtečú
mesačný pahorok,
perejami sú im
na zápästí vrásky.
Odhalenou rukou
šteklivá nežnosť
zdnuká navonok.
Živel na povel
má na nás
právo.
Nachýlením dlane
formuješ
jeho osud,
veštíš cesty.
Svoje i jeho.
Ísť
vpravo či vľavo?
(c) Mária Streicherová 2012
Báseň je venované mojej priateľke Zdenke Nedomovej.
Báseň nájdete na:
Odkaz si, prosím, skopírujte a vložte do svojho internetového prehliadača.